Pestovanie orchideí

História pestovania orchideí

Niekoľko tisíc rokov už ľudia poznajú a využívajú orchidey. Prvé písomné zmienky o orchidea nájdeme v čínskych spisoch z doby asi pred 2 800 rokmi. Spočiatku boli využívané v liečiteľstve a neskôr pestované aj ako okrasné rastliny. V 12. storočia sa potom v Číne objavujú prvé knihy o pestovaní orchideí, v ktorých je popísané okolo 40 rôznych druhov orchideí. V Európe sa prvé popisy orchideí objavujú v gréckej literatúre okolo roku 300 př.n.1. Dlhú dobu sa však nepestovali pre okrasu, ale boli zbierané v prírode a využívané ako liečivé rastliny. Prvé tropické druhy orchideí, vhodné pre pestovanie ako okrasné rastliny, spoznali Európania až oveľa neskôr, pri svojich objaviteľských zámorských cestách, a tieto druhy dlho patrili medzi vzácne a drahé rastliny. Prvé tropické orchidey sa do Európy dostali v 17. storočia z Ameriky a v 18. storočí z Ázie, kde očarili posádky lodí na objaviteľských či obchodných cestách. Zrejme prvá zmienka o orchidei dovezené do Európy v kvitnúcom stave ao pokusoch s jej pestovaním pochádza v roku 1698 z Holandska.

Orchidey sa brali zo začiatku skôr ako zaujímavé rastliny, ktoré nie je možné dlho udržať pri živote, pretože záhradníci neboli informovaní o epifytním spôsobu života orchideí a mali len hmlisté predstavy o tropické prírode a tunajším podnebie, sadili ich do pôdy pre bežné po ¬ kojové rastliny a pestovali v nevetraných přetápěných skleníkoch. V dôsledku toho väčšina orchideí rýchlo uhynuli. Do Európy sa však dovážalo nielen stále viac týchto krásnych rastlín, ale k záhradníkom sa postupne dostávali aj informácie dôležité pre pestovanie. S poznávaním života orchideí a prírodných podmienok v ich domovine sa menili aj spôsoby pestovania. Boli používané ľahšie substráty a rastliny boli umiestnené do teplých, ale vetraných skleníkov, kde bol zaistený nevyhnutný pohyb vzduchu. Orchideám sa začalo dariť a postupne sa dostávali do módy. Ceny dovážaných rastlín však boli vysoké, a preto si ich mohli dovoliť len väčšie botanickej záhrady či veľmi bohatí súkromníci. Dovoz z prírodných nálezísk vrcholil v priebehu 19. storočia, kedy boli do Európy posielané státisíce rastlín, a to hlavne z Ameriky. Bohužiaľ na niektorých miestach v prírode boli v tejto dobe orchidey takmer vyplienené alebo bola úmyselne zničená ich známa náleziská. Niektorí zberači si tak chceli zachovať vysoké ceny populárnych druhov a zaistiť záujem o svoju firmu tým, že určité druhy budú ponúkať iba oni. Preto sa snažili vyzbierať na nálezisku všetky exempláre, a ak to nebolo možné, pristupovali nezriedka k vypáleniu celej oblasti.

Dlhú cestu prežíval však len zlomok z celkového počtu prevážaných rastlín. Medzi najväčšie zberateľov orchideí patril známy český cestovateľ a záhradník Benedikt Jan Rozela (1824-1885), ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o rozšírenie a popularizáciu orchideí u nás i vo svete. Na konci 19. storočia bola už kultúra orchideí dobre zvládnutá a ich pestovanie nerobilo po ¬ tiaže ani v domácich podmienkach. Postupne sa získavali aj skúse ¬ nosti s rozmnožovaním orchideí. Dôležitý bol poznatok, že semená klíčia len v prostredí, kde sa nachádzajú určité druhy húb, žijúci s rastlinami v symbióze. Neskôr sa podarili aj výsevy v umelých podmienkach na agarové pôdy, z ktorých môžu klíčiace rastliny získavať rovnakej látky, najmä cukry, ako im v prírode poskytujú huby. Tak sa mohli namnožiť milióny orchideí a ceny výrazne klesli a začiatkom 20. storočia sa orchidey rýchlo rozšírili do domácností a po celej Európe sa pestovali v špecializovaných záhradníctvach aj ako rastliny k rezu. V botanických záhradách potom boli verejnosti sprístupnené veľké zbierky rozmanitých druhov orchideí, zakladali sa spolky združujúce pestovateľov a priaznivcov orchideí. V súčasnosti sú u nás dva významné spolky pestovateľov orchideí.

Slovenska orchidejářská spoločnosť sídliaca v Bratislave sa zameriava hlavne na orchidey tropické. Bratisl. spoločnosť Roezliana je zameraná na chladnomilné a mrazuvzdorné terestrickej orchidey, vyskytujúcich sa aj na našom území.