Pestovanie orchideí

Choroby a škodcovia

Choroby a škodcovia sa väčšinou začnú objavovať až v za zanedbaných kultúrach ako dôsledok nesprávneho zalievanie, vetranie, hnojenie apod Ak sú zásady dodržiavané, nie je potreba častých chemických zásahov. Pri chemickom ošetrení, ak je už nevyhnutné, je potrebné poznať presné určenie škodcu či druhu ochorenia. Rozlišujeme choroby pôvodu hubového, bakteriózního, vírusového a fyziologického. K nim musíme tiež pripočítať celý rad živočíšnych škodcov. Na potlačenie väčšiny živočíšnych škodcov a hubových chorôb existuje mnoho účinných pesticídov. Hubové infekcie možno jednoducho zažehnať fungicídmi. Problematickejšími sú ale práve živočíšni škodcovia.

Rastliny sú najviac poškodzované ulitníky, roztoče, voškami, strapka, Červcovité, štítnička a puklice. Ak zvažujeme použitie insekticídov, je potrebné držať sa návodu na použitie a postreky opakovať niekoľkokrát po sebe v kratších intervaloch tak, aby sme vyhubili všetky generácie škodcov, liahnuce sa postupne z odolných vajíčok. Prípravky je tiež dobré striedať, pretože pri častom používaní jedného druhu postreku vznikajú odolné populácie patogénnych živočíchov. Za zmienku stojí aj tzv biologická ochrana, ktorej princíp spočíva v umelom nasadenie prirodzených nepriateľov škodcov do skleníkov. Napríklad proti roztočcom sú vypustené dravé roztoče. Po čase sa týmto môže nastoliť prirodzená rovnováha a škodcovia sa potom nepřemnožují. Akonáhle sa totiž premnožia patogén, ktorý nemá v kultúre prirodzeného nepriateľa, budeme nútení opäť použiť pesticídy. Tými však vyhubíme ako škodcu, tak aj ich predátorov, a my môžeme začať znova. Tieto tzv predátorov, prirodzených nepriateľov škodcov orchideí, ponúkajú v jarných obdobiach špecializovanej firmy. V období, keď dlhšiu dobu panujú vlhké a chladné podmienky väčšinou vznikajú baktériami. Obozretní musíme byť najmä na jeseň, keď sa ešte nekúri skleníky a pri zhoršenom počasí citeľne klesajú teploty. Možno to riešiť intenzívne ventiláciou a prechodným obmedzením zalievanie. Zdrojom infekcie baktériami môže byť nesterilizovaný substrát, stará biologicky závadná dažďová voda a pod Zrejme najväčším nepriateľom pestovateľov orchideí sú vírusy. Na vírusové ochorenia doteraz neexistuje žiadny liek a orchidey je potrebné zlikvidovať a zamedziť tak šíreniu nákazy. Niekedy sa viróza v rastline nachádza v tzv.latentním (spiacim) stave a navonok sa neprejavuje. Preto je dôležité dávať pozor najmä pri akýchkoľvek rezoch či strihanie do živých pletív orchideí (napr. pri vegetatívnom množení, alebo zbere kvetov). Nožnice a nože by mali byť po každom zákroku znova dezinfikovať tak, aby sa rastlinná šťava s vírusmi nedostala do pletiva ďalšie rastliny. Vírusy môžu šíriť aj vošky a slimáci. Virózy sa prejavujú deformáciami listov a kvetov, čárkovitostí, chlorotickými prúžky a škvrnami a pomalým rastom. U ochoreniach fyziologického pôvodu dochádza k poruchám látkovej výmeny a vývoja orchideí. Ich príčinou sú najmä dlhodobé nedodržiavanie optimálnych podmienok pre pestovanie orchideí a ich ekologických nárokov. pri nedostatku niektorých biogénnych a stopových prvkov vznikajú poruchy tvorby chlorofylu, rastliny zakrpatievajú, objavujú sa u nich nekrózy a odumieranie koreňov a nasadených pukov. Nedostatok svetla spôsobuje vyťahovanie rastlín a úbytok listovej zelene. Pri prebytku svetla naopak nedochádza k tvorbe chlorofylu, listy žltnú nepočervenají a sú popálené. Nadmerný chlad spôsobuje deformácie rastových stredov, kvetných pukov apod Jediným liekom je dodržiavanie optimálnych podmienok pre pestovanie orchideí. Živočíšni škodcovia Škodcov, ktorí napádajú orchidey, je celý rad.

Ochrana proti nim je oveľa jednoduchšie ako proti chorobám, pretože je objavíme pomerne rýchlo a preparáty na ich likvidáciu sú na dobrej úrovni. Je len potrebné starostlivo prezerať rastliny, aby sa škodcami nerozšírili. Ktorých škodcov je potrebné si všímať si predovšetkým: Slimáci cez deň žijú v úkryte, v noci a skoro ráno vyliezajú za potravou. Sú trvalými spoluobyvateľov zbierok a neškodí, pokiaľ sa výrazné nepremnožia. Pri premnožení okusujú u všetkých orchideí jemná rastlinná pletiva mladých rastlín, puky a kvety. U rodov Miltonia, Odontoglossum a ich hybridov poškodzujú dospelej rastliny. Lákame je na pivo v plochých miskách, s ktorými je odstraňujeme, alebo používame chemické komerčné. nástrahy. Mravce rastlinám neškodí, nie sú napokon v kultúre tak častými hosťami, musíme ich však chemicky ničiť, pretože prenášajú vošky Súčasnými preparáty je odstránime spoľahlivo. Stonožkami sa väčšinou živia len rozkladajúce sa organickou hmotou, za určitých okolností však môžu poškodzovať mladé korene Bezpečne je ničíme organofosfátmi. Štítničky sa objavujú na dospelých rastlinách, napr rodoch Cattleya a Phalaenopsis. Pri malom výskyte je zničíme promnutím listu, pri výskyte hromadnom chemicky niekoľkonásobným opakovaním a striedaním preparátov. Ide o škodcu nepríjemné, ktoré odstraňujeme od prvého nájdeného jedinca. Škodí saním listov. Puklice škodí rovnako ako štítničky saním na listoch. Od štítenek je ľahko rozlíšime, pretože chýba štítok. Ochrana je podobná väčšinou však stačí jeden postrek. Vošky delíme na listovej a koreňovej. Listové vošky sajú nadzemné časti rastlín (listy, pahlízy i kvety). Napadnuté rastliny ochudobňujú o asimilačnú plochu, a tie sa oneskorujú v raste. Najväčšie škody pôsobia v hustých porastoch mladých rastlín, kde je objavíme väčšinou, až keď sú silne premnožené. Ničíme je organofosfátovými insekticídy. Preparáty treba striedať. Koreňové vošky sú druhy trvale žijúci na podzemných častiach rastlín, alebo vývojové štádiá tu žijúcich listových vošiek. Ochrana je totožná s ochranou proti listovým voškám. Roztoče sa obyčajne objavujú v kultúrach s trvalo nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Žijú na rube listov, ktoré poškodzujú saním. Ak rastliny neošetříme, dokážu sa v krátkej dobe silne rozmnožiť a napr u cymbidií spôsobiť značné škody.

Postrekujeme preparáty proti savému hmyzu av kultúre zvýšime relatívna vlhkosť. Roztočíci sú drobní belavý živočíchy vysávajúce mladá rastlinná pletiva. Na ich prítomnosť nás upozornia zdeformované, zhrubnutej či zakrpatené kvety a listy. Ochrana spočíva v aplikácii organofosfátov. Molica skleníková je dlhá 2 mm, sfarbená kriedovo biele. V orchidea sa vyskytuje zriedka, väčšinou ju prinesieme s inými rastlinami. Pamätám si, že som molice občas mal na zmijovci v rohu skleníku, nikdy však neprešli na orchidey. V skleníku sa však množia po celý rok. Za priaznivých podmienok (vyššia teplota a vlhkosť) má 5-6 generácií za rok, nemožno ju teda podceňovať. Jej larvy i dospelé vysávajú listy, ktoré sú znečisťované vylučovanou medovice, žltnú a odumierajú. Pred použitím organofosfátov, odporúčam skúsiť postrek meďnatými fungicídmi, ktoré molici odpudzujú. Táto aplikácia býva vo väčšine prípadov úspešná a je hygienickejšie. Kobylkovec skleníkový je hmyz veľký 20-30 mm, s nápadne dlhými tykadlami a skákavýma nohami.

Cez deň sa ukrýva, v nočných hodinách dokáže v pravom zmysle "spást" celé misky semenáčikov a poškodiť mäkšie časti dospelých rastlín. Ide skôr o raritního škodcu, ktorý sa nikdy hromadne nerozmnoží. Ak máme však v zbierke či kultúre objekty jeho záujmu, treba ho zničiť ako predchádzajúce druhy.